Každý deň je na bicykel

Je 30. januára 2018 a vonku je asi 12 stupňov nad nulou, slnko príjemne svieti a človek by si pomyslel, že je skôr 1. marca. Takáto zima je ideálna na bicyklovanie aj pre ľudí, ktorí rok delia na cyklo-sezónu a obdobie bez bicykla. Vo všeobecnosti sú však v našich končinách január a február najchladnejšie mesiace v roku. Pred tromi rokmi bola o takomto čase v Bratislave jednodňová snehová kalamita (a po nej dva dni hnedá brečka po kolená). Zhodou okolností to bol aj posledný piatok v mesiaci, čiže večer mala byť Critical Mass cyklojazda. A aj bola. Pred ňou sme sa trocha poguľovali.

bike in winter BA 2015

30. januára 2015, Bratislava, Námestie SNP, cca. 18:30. Medzi cyklistami a cyklistkami, ale aj náhodnými okoloidúcimi sa strhla spontánna guľovačka. V ten deň napadlo v priebehu doobedia cca 30 cm snehu, ktorý ochromil motorovú dopravu v meste. Zdroj: Lucia Joy.

Takéto počasie je v Bratislave skôr neobvyklé aj na zimné obdobie. Asi preto to vždy poriadne prekvapí aj cestárov, a preto chápem, že mnohí ľudia jednoducho paušálne na zimu bicykel odložia. Avšak keď to porovnám s motoristami, Bratislava je notoricky zaseknutá v zápchach, no napriek tomu to vodičov áut nedonúti auto odložiť.

Skúsim vymenovať všetky ťažkosti, ktoré musí vodič či vodička riešiť v zime od ranného naštartovania až po večerný príchod domov:

  • zoškrabať námrazu/odhrnúť sneh z auta, prípadne spred garáže
  • dávať pozor na poľadovicu
  • čakať v kolóne
  • hľadať parkovacie miesto
  • zoškrabať námrazu/odhrnúť sneh pri odchode z práce
  • čakať v kolóne v podvečernej zápche
  • hľadať parkovanie pred školou dieťaťa
  • platiť za pohonné hmoty a iné výdavky na auto
  • hľadať parkovacie miesto pri dome

Naproti tomu veci, ktoré rieši cyklist(k)a v zime:

  • sledovať predpoveď počasia
  • dostatočne sa obliecť
  • skontrolovať, či nemám defekt (funkčnosť bicykla)
  • v prípade poľadovice zvážiť použitie MHD

Pre mňa je to jednoznačná voľba, aj v prípade, že napr. mám k dispozícii parkovanie doma aj v práci. Už si ani neviem predstaviť, že by som ráno vyrazila do práce – alebo hocikam – inak než na bicykli, už len kvôli ušetreným peniazom a starostiam. Mimochodom, verejnou dopravou mi to trvá ešte dlhšie, než na bicykli, a nie je to kvôli zápcham, čiže ak som nútená ju použiť, tak vždy meškám.

Používanie toho-ktorého dopravného prostriedku je vecou zvyku. Chápem, že zmena životného štýlu nie je jednoduchá. Ja som začala jazdiť na bicykli celoročne postupne. Ak však má človek skúsenosti s jazdením do práce na bicykli počas tzv. sezóny, oproti neskorej jeseni, zime, či skorej jari je iné naozaj iba počasie, a s tým sa dá veľmi ľahko niečo robiť. Primerane sa obliecť. Koniec-koncov, keď je vonku 30 stupňov, tiež tomu prispôsobíme svoj odev.

Na Slovensku máme celkom kontinentálne zimy, čiže nepadne toľko zrážok ako napr. v pobrežných krajinách na severozápade Európy alebo v takom Vancouveri. Navyše predpoveď pre najbližšie týždne u nás naznačuje, že jazda na bicykli v meste bude celkom nenáročná. 9. februára je medzinárodný Zimný deň Na bicykli do práce, teda Winter Bike to Work Day. Urobte si príjemný piatoček a pridajte sa k tomuto svetovému hnutiu aspoň na jeden deň – som presvedčená, že dôsledkom bude zistenie, že ste nielen prežili, ale ste si to aj užili. Ak ste v Bratislave, pridajte sa večer na polnočnú jazdu, ktorú organizujú ľudia z komunity White bikes.

bike to work Copenhagen

Každodenné dochádzanie do práce v Kodani. Zimná edícia 2017. Na tvárach cyklistov vidno, že je to pre nich rovnaké, ako keby išli MHD, jednoducho to neriešia, iba sa zariadia podľa počasia. Zdroj: FB Cyklokoalície.

bike to school Berlin Feb 2017

Cesta do školy a do škôlky vo februárovom Berlíne 2017. Počasie na nerozoznanie od toho bratislavského. Zdroj: archív Cica na bicykli.

Oulu commuting

V Oulu, meste za polárnym kruhom, sneh a chlad nepokladajú za dôvod odložiť bicykel. Tuhú zimu a teploty pod nulou tam majú vyše 6 mesiacov v roku. Rozhovor s Pekkom Takholom, obyvateľom tohto fínskeho mesta a viceprezidentom Winter Cycling Federation si môžete prečítať tu. Zdroj: web Cyklokoalície.

Reklamy

Diaľnica pre cyklistov?

Možno ste niekto čítali o cyklohadovi v Kodani, možno ste ho videli, alebo ste si ho aj vyskúšali. V tom prípade vám s Cicou závidíme. Keď som to prvýkrát videla, tak som až slintať začala. Aký krásny! A užitočný! A ten pocit zadosťučinenia, že mimoúrovňová cyklodráha nielen že nie je nezrealizovateľná fantazmagória, ale existujú niekde ľudia, ktorí do toho investovali peniaze, lebo vedeli, že to bude fungovať!

Čo by ste povedali na bezpečnú rýchlostnú komunikáciu pre cyklistov v Bratislave? Mňam, že? Snívam o tom už roky. Keď to niekomu spomeniem, reakcia väčšiny ľudí je, že to by bolo príliš drahé, že to by sa nikdy nepodarilo presadiť na príslušných úradoch a podobne. Viem, že u nás je iná situácia, iné zmýšľanie o verejnom priestore a verejných financiách. Možno je to teraz naozaj trocha skoro reálne presadzovať. Ale treba o tom hovoriť. Treba si to predstavovať, vypočítavať, koľko by to stálo, porovnávať to s nákladmi na iné riešenia cyklociest, porovnávať to so súčasnými nákladmi na život pre ľudí, keď cyklocesty nie sú. Alebo sú životu nebezpečné…

A treba zlepšovať súčasný stav. Veď s trochou fantázie sa cykloobchvatom dá nazvať naša hrádza. Umožňuje priame prepojenie medzi viacerými mestskými časťami a je mimo automobilovej premávky. Väčšinu dňa je tam husto. Zároveň je však vyhľadávanou bežeckou a korčuliarskou dráhou, promenádou pre psíčkarov a iných pešiakov. A potom tam jazdí kopa cyklistov ako na cyklodiaľnici. A každý si myslí, že práve on/ona/ono má nárok na prednosť a ostatní by mali dodržiavať tie jeho pravidlá.

Hm, ale aké pravidlá vlastne na hrádzi platia? Je to účelová komunikácia, je to upravené v nejakom zákone, ktorý nám ale veľa konkrétneho nepovie. Ak, tak iba to, že tam nemôžu chodiť autá, s výminkou vodohospodárskeho podniku. Ale neviem, či nejaký zákon alebo vyhláška konkrétne upravuje práva a povinnosti chodcov, korčuliarov, kolobežkárov a cyklistov na účelových komunikáciách… Takže ostáva sa uchýliť sa k pravidlám zdravého rozumu a slušnosti.

Tak napríklad:

  • chodí a jazdí sa po pravej strane
  • psíky sú navoľno iba mimo cyklo-cesty a korčuľo-cesty
  • zastavujeme na úplnom kraji cesty, prípadne mimo nej, aby sme neblokovali ostatných
  • ak jazdíme dvaja alebo viacerí vedľa seba, tak iba tak, aby sme nezavadzali oprotiidúcim
  • pri zníženej viditeľnosti a v tme sme osvetlení, aby sme boli viditeľní pre druhých
  • ak obiehame, tak v bezpečnej vzdialenosti, netlačíme sa medzi dvoch protiidúcich cyklistov/korčuliarov/bežcov

…a tak ďalej. V zásade by to malo byť asi takto nejako: cítila by sa Cica bezpečne, ak by každý jazdil tak, ako jazdí ona?

Bolo by to krásne, keby sme sa podľa tohto riadili. Pravdupovediac, aj Cica na to občas pozabudne. Sú však ľudia, ktorým to ešte ani nenapadlo a veselo si pobehujú po hrádzi ako po súkromnom korze. Nechceme tu teraz nikomu nič vyčítať, veď hrádza je zároveň aj oddychová zóna. Ale práve tu vidíme ten rozpor: cyklo-obchvat verzus rekreačná zóna. Vytvára to pri najlepšom nepríjemné prskanie, no v horšom prípade si môže niekto poraniť aj labku.

Ako prvé riešenie mi napadlo sprístupniť hrádzu výlučne za účelom prepravy z miesta na miesto. Teda zakázať na nej prechádzať sa, venčiť psov, učiť sa korčuľovať, púšťať modely helikoptér či skákať gumu. Ale toto riešenie Cica hneď zavrhla, veď čo ak po ceste z miesta na miesto bude potrebovať na záchod, a potom ju budem musieť vyvenčiť; nenechám ju predsa vykakať sa do košíka. A vôbec, nemôžeme predsa myslieť len na seba. To by sme si kakali nielen do košíka, ale aj do pusy. Fuj…

No dobre, späť k tomu zdravému rozumu. :) Netreba nič zakazovať, lebo systém, teda dopravné predpisy, tu sú. Aj keď neviem presne aké – a takých nás je asi dosť – to by predsa nemal byť problém pre dopravnú políciu urobiť lokálnu osvetovú mini-kampaň, nie? Zároveň by existovalo zopár cyklohliadok priamo na hrádzi, ktoré by občas usmerňovali tamojšiu premávku. Keď už nič iné, bolo by to aspoň sympatické. Či…?