Náhodný výber

Šlapem nadránom po hrádzi domov. Vzduch je príjemne ostrý tak akurát, aby som sa pod bundou nespotila. Vzduch je pokojný. Žiadni oprotiidúci cyklisti, nemusím dávať pozor na cestu. Bicykel  pozná cestu. Most Apollo, hrádza, tmavé kontúry stromov. V pozadí Prístavného mosta pomaly pulzuje svetlo.  Je to plameň šľahajúci z komína Slovnaftu na druhom brehu Dunaja. S plameňom pulzuje aj moje telo. Medzi lužnými lesmi sa otvára lúka, namiesto nej je tam teraz hmla. Celý výjav mi pripomína Mordor, len pocit z neho nie je zlovestný. Závan maštale a konského hnoja. Vždy, keď idem okolo, neviem sa tej vône nabažiť. Čvirikajú vtáky. Nečvirikajú, už je september. Iba v pesničke. Ale zapadá to do situácie. V ušiach mi hrá náhodný výber z mp3 prehrávača. Náhodný výber z mp3 prehrávača zahrá vždy presne tú pesničku, ktorú má. Chcela by som, aby to trvalo aspoň 5 kilometrov.

Reklamy

Diaľnica pre cyklistov?

Možno ste niekto čítali o cyklohadovi v Kodani, možno ste ho videli, alebo ste si ho aj vyskúšali. V tom prípade vám s Cicou závidíme. Keď som to prvýkrát videla, tak som až slintať začala. Aký krásny! A užitočný! A ten pocit zadosťučinenia, že mimoúrovňová cyklodráha nielen že nie je nezrealizovateľná fantazmagória, ale existujú niekde ľudia, ktorí do toho investovali peniaze, lebo vedeli, že to bude fungovať!

Čo by ste povedali na bezpečnú rýchlostnú komunikáciu pre cyklistov v Bratislave? Mňam, že? Snívam o tom už roky. Keď to niekomu spomeniem, reakcia väčšiny ľudí je, že to by bolo príliš drahé, že to by sa nikdy nepodarilo presadiť na príslušných úradoch a podobne. Viem, že u nás je iná situácia, iné zmýšľanie o verejnom priestore a verejných financiách. Možno je to teraz naozaj trocha skoro reálne presadzovať. Ale treba o tom hovoriť. Treba si to predstavovať, vypočítavať, koľko by to stálo, porovnávať to s nákladmi na iné riešenia cyklociest, porovnávať to so súčasnými nákladmi na život pre ľudí, keď cyklocesty nie sú. Alebo sú životu nebezpečné…

A treba zlepšovať súčasný stav. Veď s trochou fantázie sa cykloobchvatom dá nazvať naša hrádza. Umožňuje priame prepojenie medzi viacerými mestskými časťami a je mimo automobilovej premávky. Väčšinu dňa je tam husto. Zároveň je však vyhľadávanou bežeckou a korčuliarskou dráhou, promenádou pre psíčkarov a iných pešiakov. A potom tam jazdí kopa cyklistov ako na cyklodiaľnici. A každý si myslí, že práve on/ona/ono má nárok na prednosť a ostatní by mali dodržiavať tie jeho pravidlá.

Hm, ale aké pravidlá vlastne na hrádzi platia? Je to účelová komunikácia, je to upravené v nejakom zákone, ktorý nám ale veľa konkrétneho nepovie. Ak, tak iba to, že tam nemôžu chodiť autá, s výminkou vodohospodárskeho podniku. Ale neviem, či nejaký zákon alebo vyhláška konkrétne upravuje práva a povinnosti chodcov, korčuliarov, kolobežkárov a cyklistov na účelových komunikáciách… Takže ostáva sa uchýliť sa k pravidlám zdravého rozumu a slušnosti.

Tak napríklad:

  • chodí a jazdí sa po pravej strane
  • psíky sú navoľno iba mimo cyklo-cesty a korčuľo-cesty
  • zastavujeme na úplnom kraji cesty, prípadne mimo nej, aby sme neblokovali ostatných
  • ak jazdíme dvaja alebo viacerí vedľa seba, tak iba tak, aby sme nezavadzali oprotiidúcim
  • pri zníženej viditeľnosti a v tme sme osvetlení, aby sme boli viditeľní pre druhých
  • ak obiehame, tak v bezpečnej vzdialenosti, netlačíme sa medzi dvoch protiidúcich cyklistov/korčuliarov/bežcov

…a tak ďalej. V zásade by to malo byť asi takto nejako: cítila by sa Cica bezpečne, ak by každý jazdil tak, ako jazdí ona?

Bolo by to krásne, keby sme sa podľa tohto riadili. Pravdupovediac, aj Cica na to občas pozabudne. Sú však ľudia, ktorým to ešte ani nenapadlo a veselo si pobehujú po hrádzi ako po súkromnom korze. Nechceme tu teraz nikomu nič vyčítať, veď hrádza je zároveň aj oddychová zóna. Ale práve tu vidíme ten rozpor: cyklo-obchvat verzus rekreačná zóna. Vytvára to pri najlepšom nepríjemné prskanie, no v horšom prípade si môže niekto poraniť aj labku.

Ako prvé riešenie mi napadlo sprístupniť hrádzu výlučne za účelom prepravy z miesta na miesto. Teda zakázať na nej prechádzať sa, venčiť psov, učiť sa korčuľovať, púšťať modely helikoptér či skákať gumu. Ale toto riešenie Cica hneď zavrhla, veď čo ak po ceste z miesta na miesto bude potrebovať na záchod, a potom ju budem musieť vyvenčiť; nenechám ju predsa vykakať sa do košíka. A vôbec, nemôžeme predsa myslieť len na seba. To by sme si kakali nielen do košíka, ale aj do pusy. Fuj…

No dobre, späť k tomu zdravému rozumu. :) Netreba nič zakazovať, lebo systém, teda dopravné predpisy, tu sú. Aj keď neviem presne aké – a takých nás je asi dosť – to by predsa nemal byť problém pre dopravnú políciu urobiť lokálnu osvetovú mini-kampaň, nie? Zároveň by existovalo zopár cyklohliadok priamo na hrádzi, ktoré by občas usmerňovali tamojšiu premávku. Keď už nič iné, bolo by to aspoň sympatické. Či…?