Ako išla mačka na vandrovku

Kocúrik na vandrovke

Nevedno, čo sa stalo, že sa to malé čierne klbko ocitlo vysoko na strome pri poľnej ceste, spájajúcej nejakú dedinu pri Bratislave s inou dedinou pri Bratislave. Vo chvíli, keď sme ho tam objavili, sa mu to už dosť nepáčilo. Mňaukalo tak nahlas, až sa mu napokon podarilo presvedčiť nás o nevyhnutnosti vylezenia na strom a zvesenia ho dolu. Mrňavé, ešte modrooké čierne mačiatko sa zmestilo do väčšej dlane. Zato drápky malo ostrejšie než ihličky. A okamžite ich zadrapilo do môjho pleca, veď už raz ich úspešne použilo, aby nespadlo zo stromu – možno mu život zachránia znovu. V ľudských rukách sa upokojilo. Chvíľu sme špekulovali, či a kde ho nechať. Keby sa niekde na okolí nachádzala jeho mama, určite by prišla alebo mu nejak dala signál, že všetko je vporiadku. Hneď som zatúžila zobrať si ho domov, ale stále som mala v sebe rešpekt voči svetu voľne žijúcich mačiek. Nechcela som si dovoliť pomyslieť, že by som mohla… Na princím nezasahovania do prírody už však bolo neskoro, a keď už sme ho z toho stromu zvesili, tak nechať ho napospas nejakým miestnym predátorom by bolo hlúpe. Ľudia žijúci v blízkom dome ho nechceli. Tak som sa rozhodla.

Škvrňa sa bez protestov nechalo schovať do mojej tašky plnej kostrbatých a nepohodlných predmetov (keď na nich musíte ležať) a uložilo sa do guličky na spodok. Terén, po ktorom sme išli, na nepohodlnosti ešte pridal, ale čo sa dalo robiť. Mača celú cestu inštinktívne čušalo a čakalo, čo mu prinesú ďalšie udalosti. Počas cesty som sem-tam nazrela do temných útrob tašky, z ktorých bolo vidno len jeho svietiace oči s odovzdaným nevinným pohľadom. Ešte netuší, že práve teraz začína jeho kariéra cyklomačky.

S cyklovýchovou treba začať skoro. Špinka sa ku mne dostala už ako mladá dospelá mačka a so svojou bojazlivou povahou mi veľmi rýchlo dala najavo, že trmácať sa niekoľko hodín v košíku uprostred bratislavskej cestnej premávky nie je pre ňu taká zábava ako to bolo pre Bowie. Tá milovala vietor vo vlasoch :-D, ale už menej všetkých tých ľudí, keď sa okolo nej nadšene nahrnuli. Tento malý čierny kocúrik vyzerá dosť živo a odvážne. Keď doňho Špinka – sčasti zo zvedavosti, sčasti zo žiarlivosti – dobiedza, nebojácne jej to opláca. A keby niečo, tie ostré minipazúriky vie zatínať naozaj dobre, takže len tak ľahko nespadne (ani sa nenechá odkvačiť). Je to taký malý klieštik.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s