Dnes bol v Bratislave umiestnený prvý ghostbike. Bicykel smútočnej bielej farby pripomínajúci, že na tomto mieste zomrel cyklista v premávke. Nie, určite to nebol prvý smrteľný prípad cyklistu v uliciach Bratislavy. Je to však prvá obeť odkedy sa začali objavovať cykloaktivistické snahy o scivilizovanie dopravnej politiky tohto mesta.
Odkedy jazdím na bicykli po Bratislave, čakám, kedy sa to stane. Každé ráno sadám na bajk s tým, že to môžem byť ja. Každý deň zažívam situácie s vodičmi, ktorí si neuvedomujú svoju silu a zodpovednosť za zraniteľnejších účastníkov premávky. Každý deň sa uhýbam výtlkom a nahromadeným kamienkom z rozdrolenej vozovky. Každý deň jazdím po takzvaných cyklochodníkoch, ktoré sú zaroveň chodníky pre peších, s vedomím, že možno práve dnes to už nestihnem ubrzdiť, keď mi do cesty vbehne nejaký venčiaci sa pes či dieťa. Každý deň stretnem vodiča, ktorý vchádza z vedľajšej cesty na hlavnú bez toho, aby mi dal prednosť. Každý deň, keď prechádzam popri zaparkovaných autách, rozmýšľam, či sa práve teraz tesne predo mnou otvoria dvere niektorého z nich.
A dnes viem, že ja už tou prvou obeťou nebudem. Stal sa ňou neznámy pán na horskom bicykli, ktorého prevalcovalo nákladné auto. Ironické na tom je, že sa to stalo v prvý deň celoslovenskej súťaže Do práce na bicykli. Súťaže, ktorej cieľom je rozhýbať ľudí, povzbudiť ich, aby vystúpili zo svojej komfortnej zóny a spoľahli sa na vlastné fyzické sily. Ukázať, že jazdiť zo začiatku bez skúsenosti môže byť neisté, no zisk postupne prevýši počiatočné riziko.
Neviem, či nebohý bol účastníkom súťaže, no bol súčasťou nemalej komunity ľudí, pre ktorých je bicykel životným štýlom. Každý z nás si dnes pomyslel, “to sa pokojne mohlo stať mne”. A naši blízki pri rovnakej myšlienke zdúpneli a naznačili nám, aby sme si dávali pozor, keď jazdíme.
Povedal však pri takejto príležitosti niekto niekedy MOTORISTOVI, aby si dával pozor? Aby bol opatrný a predchádzal cyklistov s dostatočným odstupom? Aby sa pravidelne pozeral do spätného zrkadla, kým otvorí dvere auta? Aby jazdil prikázanou rýchlosťou kvôli bezpečnosti, a nie preto, lebo za rohom číhajú dopraváci? Vzdychol si ustarostene niekto niekedy, kedy konečne odstránia šmykľavé lístie z cyklochodníka, aby si tam niekto neublížil?
Nie. Vždy ako prvé sa nás cyklistov pýtajú, či sme mali prilbu, či sme mali na sebe reflexné prvky, alebo či sme nebezpečne vbehli niekomu do cesty… Vždy sa poukazuje na zodpovednosť cyklistov. Zodpovednosť účastníka cestnej premávky je však priamo úmerná jeho veľkosti a potenciálu ohroziť druhých účastníkov. Čím väčší, tým musí byť opatrnejší. A samozrejme, najväčšiu zodpovednosť vo všeobecnej rovine majú subjekty, ktoré nastavujú dopravný systém, udržiavajú a ochraňujú dodržiavanie pravidiel. Ako teda nakladá Magistrát mesta Bratislavy, dopravný inšpektorát alebo Ministerstvo dopravy so svojím podielom zodpovednosti?
Cyklistov a cyklistiek v Bratislave neustále pribúda a pribúdať ďalej bude. Koľkí z nás si to odnesú, kým si kompetentní uvedomia, že rozhodnutie jazdiť na bicykli nie je samovražda, ale nechať nás jazdiť v súčasných podmienkach je vražda?
cica na bicykli 
Veľmi smutné. A plne súhlasím, ísť dnes po meste na bicykli znamená byť si plne vedomý, že môžem hocikedy zomrieť, stačí len aby si jeden vodič kukal telefón a prevalcoval ma. Je to pocit, ktorý peší ani vodiči nezažívajú.
Páči sa miPáči sa mi
Peší to bohužiaľ tiež zažívajú: http://bratislava.sme.sk/c/5710561/dodavka-v-pesej-zone-bratislavy-zabila-chodca.html (Inak povedané, pozor na seba aj v pešej zóne.)
Páči sa miPáči sa mi
Suhlas s autorom. Do lesa to mam asi 2km po ceste, ostatne po cyklo ceste. Aj napriek tomu som mal par momentov kde som sa bal o zivot. Ako dlhorocny vodic si cyklistov ovela viac vsimam prave po tom ako som zacal aktivne bajkovat. Dufam ze to iste bude platit aj pre ostatnych vodicov.
Páči sa miPáči sa mi
Reblogged this on Na cestách s Kellysom and commented:
Práve kvôli tomu, o čom sa píše v tomto blogu, mám strach chodiť na bicykli po meste, mám strach ísť bicyklom na Devín.
Dodržujte odstup
Jozef Drahovský, dopravný analytik
– Keď vozidlo dobehne cyklistu, nesmie ho predchádzať, ak neponechá bočný odstup 1,5 metra. To isté by mal rešpektovať aj cyklista a neobiehať pomaly idúce alebo stojace vozidlo, ak tam nie je voľný odstup 1,5 metra.
Najrizikovejšie miesta v Bratislave
Peter Netri, prezident OZ Cyklokoalícia:
– Gagarinova, Prievozská, Pražská – Brnianska, Trnavská cesta
– Račianska, Vajnorská, Rožňavská
– Patrónka
– Mlynské nivy, Karadžičova
– Račianske mýto, Trnavské mýto
– Devínska cesta
Páči sa miPáči sa mi
A je nějaké info, jak se stala ta nehoda. V praze na tř.kpt.Jaroše je podobný cyklopomník a celé to bylo o tom, že cyklista nedal přednost, ani se nerozhlédl a vjel přímo pod kola auta. Já jen, že to ne vždy je jen jednostranné.
Také jezdím na kole, ale pokud vím, že to pro mě někde je nebezpečné, tak klidně i sesednu a jdu chvilku po chodníku, nebo zvolím jinou trasu.
A bohužel cyklostezky s chodci jsou všude, navíc je to o ohleduplnosti. Jako chodce mě tam štve, že cyklisti si to pletou se závodním okruhem a myslí si, že jim musí všichni uhnout. Takže když tam pak sám jedu na kole, tak radši vždycky zvolním, protože i cyklista musí zastavit na vzdálenost, na kterou vidí.
Páči sa miPáči sa mi
Dopravný analitik, ktorý hlása, že “cyklista by mal dodržovať odstup 1,5m” (tak ako motorové vozidlo) to má akosi pomýlené. Odstup motor.vozidla je odvodený od rýchlosti idúceho vozidla- čím vyššia rýchlosť, tým väčší odstup z dôvodu veterného rázu. Cyklista nevytvára v žiadnom prípade veterný ráz inému cyklistovi či chodcovi, ktorému by mu mohol ublížiť a tento analitik by mal vrátiť svoje oprávnenie, pretože nevie o čom hovorí. Vodiči hlavne u nás a v ČR sú bezohľadní a cyklistou nerešpektujú ako rovnocenných účastníkov silničnej premávky- to vyžaduje iba policia. Na svojích cestách som sa stretol (v Rakúsku, na Balkáne i v Rumunsku), že v neprehľadnom úseku si vodič nedovolí predbiehať a ide za vami dovtedy 10-20km/hod bez trúbenia, pokiaľ nemaľ istotu bezpečného predbehnutia. U nás vás doslova zmetú z cesty ako nežiaducú prekážku!!!!!
Páči sa miPáči sa mi
Tiez s hrozou sadam na bike a som ochotna vyuzit radsej chodnik pre pesich ako cestu, kym tu nebude pre nas bezpecnejsie. Pojdem radsej pomaly pomedzi nich…ako byt kamikadze a nechat sa zachytit autami, ktore ma vzdy vytlacia na rozbite okraje vozoviek, plne jam, spiny a skla…alebo mi skocia do cesty z parkovacich miest. Skusila som parkrat a uz som kvoli autu spadla z bicykla. Dakujem, stacilo.mi! :-(
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem pekne. Kvôli cyklistom jazdiacim na chodníku sú čoraz viac ohrozovaní chodci.
Páči sa miPáči sa mi
.. ja takisto neviem, aké boli presné okolnosti tejto smutnej udalosti, ale je potrebné apelovať aj na bicyklistov spúšťajúcich sa ako šialení úplne zhora z Koliby od konečnej trolejbusu až po križovatku s Jaskovým radom (po tunel); viem o čom hovorím, lebo tam bývam a na rozdiel od cyklistov vyznávam pohyb po vlastných, kam sa dá, tam radšej zájdem (a dá sa mi takmer vsade, napriklad do pracovne to mám cca 5 km a idem tam aj späť denne pešo) a denne som svedkom takýchro šialených jázd a denne si hovorím, aby na to to niektorý z nich nebodaj doplatil .. možno to bolo celkom ináč, ale ľudia ktorí sa chodíte na Kolibu bajkovať, nepokúšajte osud a neriskujte adrenalínovú jazdu (aj ked rozumiem, že to možno láka) ….
Páči sa miPáči sa mi
Pri adrenalínovej jazde, už zo samotného názvu vyplýva, že takáto jazda má cyklistovi/vodičovi/pilotovi…privodiť nával adrenalínu a z toho vyplývajúceho šťastia. Takýto jazdec musí počítať s rizikom a musí si byť vedomý následkov pri prekročení svojich hraníc.
Ak používam bicykel ako dopravný prostriedok, myslíte si že mám chuť na nejaký adrenalín???
To ako sa pohybujete Vy je mi úplne jedno a prajem aj Vám veľa šťastných kilometrov.
Páči sa miPáči sa mi
Pravda je niekde uprostred, čo človek to povaha, či už cyklista alebo vodič v plechovke, ja ako vodič môžem opísať množstvo scén kde cyklista idúci po chodníku prudko zmenil smer smerom na prechod pre chodcov, ja hoci obozretne idem možno 30km/h – prostriedkom MHD, za sebou cca 100 ľudí za ktorých som zodpovedný čo mám v momente urobiť? reflexívne dupnem na brzdu – 18t nezastaví na dvoch metroch, cyklista na mňa škaredo zazerá ale ja sa modlím aby sa žiadnemu cestujúcemu nič nestalo, nebodaj zlomenina, pomliaždenina, alebo hoci len narazené rameno sú mojim vážnym problémom, mám predsa predvídať!
Iná situácia: stojím na semafore v pravo medzi obrubníkom a mnou je sotva 30cm, ja myslím že sa tam cyklista nevôjde, ale mýlim sa, tam by sa malo dodržiavať tých 1,5m, ja radšej ostanem stáť a čakám kým nieje preč ak spadne pri obchádzaní stojacej prekážky je to jeho vina, ale ja musím ostať stáť zavolať políciu, dispečing aby to zadokumentovali, pán cyklista si povie že ja som ho vytlačil – ako stojaci na červenej.
Tým nebudem haniť iba cyklistov, bývam svedkom mnohých “tesných” situácii keď ja by som reagoval úplne inak, či už idem MHD, alebo vlastným autom.
Všetci by sa mali zamyslieť nad ohľaduplnosťou k druhým.
Páči sa miPáči sa mi
Som motorista a kazdy den vidim porusovanie pravidiel… Som cyklista a na petrzalskej hradzi sme najnebezpecnejsi druh…spolu s netolerantnymi korculiarmi vezucimi sa cez celu sirku…som bezec a kazdy den zazivam situacie,kedy sa bezec bezohladne premava po chodnikoch…som chodec-kapitola sama o sebe,nevidia nepocuju…. Pravidla sa porusuju vsade,zacat musime v prvom rade u seba samotnych…ani najlepsia osveta nas nezachrani…my sami ano…toleranciou,zamyslenim sa…prestanme sa ponahlat a otvorme oci…
Páči sa miPáči sa mi
Som sofer, chodim autom a z cyklistov mam neuveritelny respekt prave preto, ze su velmi zranitelni a keby som pochybila, mohla by som ist sediet. Prosim, nehadzte vsetkych do jedneho vreca, to plati pre obe strany. Okolo bieleho bicykla chodim do prace a z prace, v pondelok som toho cloveka videla lezat na ceste prikryteho ciernou plachtou. Je to strasne. Mal tolko rokov ako nasi otcovia a prave zacal maj…
Páči sa miPáči sa mi